V stredu ráno si to namierili žiaci do školy s o niečo ľahšími taškami ako zvyčajne. Na tvárach by ste im ťažko našli známky napätia alebo stresu z nadchádzajúcich písomiek. V tento deň sa totiž neskúšalo. Alebo sa aspoň nemali preverovať ich vedomosti. Na tvárach mnohých sa usadil bezstarostný výraz.
O 9:00 ste ich mohli vidieť v malých skupinách pred školou. A o pár minút už bola škola prázdna...
Počasie bolo príjemné, ako keby si ho objednali a prišlo v bezchybnom stave. Nič nebránilo tomu, aby sa začalo skúšanie vytrvalosti a športovej zdatnosti každého prítomného. Každá trieda mala svoj vlastný cieľ a ani jedna neostala dlho na jednom mieste. Kým nohy usilovne kráčali, oči spoznávali. Mladší sa vybrali na prieskum Haligoviec, starší do neďalekých Pienin, aby sa prešli po najstaršom slovenskom náučnom chodníku.
Očarujúca príroda neskorého leta (alebo začínajúcej jesene?) nikoho nenechala na pochybách, že by nebolo čo obdivovať. Všade prekypoval život. Čo oči nevideli, to sa dalo tušiť v tajomných zákutiach, odkiaľ sa ozývali šuchotavé zvuky. Nebola núdza ani o vzrušujúce zážitky. Nádhera a sila divokej prírody sa ukázala v plnej kráse, hoci na trochu nezvyčajnom mieste. Po ceste z kopcov, z lúk a polí naskytol sa žiakom aj učiteľom nezvyčajný obraz. Vyplašený jeleň uháňal s lístím v paroží po ceste ponad domy, prerazil bránu oplotenej lúky, preskočil plot a zmizol v húštine. Prekvapené kravy, ktoré boli v ohrade, nestihli ani zabučať. Zato duchaprítomní žiaci kričali a výskali a, samozrejme, stihli si všetko natočiť na mobily. Veď vidieť spolu domáce a divoké zvieratá sa nepodarí každý deň.
Európsky týždeň športu sme ako tradične zakončili školským turnajom vo futbale žiakov II. stupňa.
